Prvou a údajne jedinou ženou, ktorá sa v uhorských dejinách dopustila vlastizrady, bola Levočská biela pani Júlia Géciová – Korponayová. Jej portrét je namaľovaný na drevených dverách v predsieni radnice. V čase stavovského povstania Františka II. Rákocziho, sa vydala sa za cisárovho prívrženca Jána Korponaya. Ten sa kvôli žene pridal na stranu kurucov. Podľa legendy Júlia, v snahe získať pre svojho syna skonfiškovaný rodový majetok, sa stala údajne cisárskou špiónkou. Vyslali ju do Levoče, ktorá bola v obkľúčení cisárskeho vojska. Stala sa milenkou kuruckého veliteľa baróna Štefana Andrássyho. Tajne mu zobrala kľúče od mestskej brány a vpustila cisárske vojsko do mesta, ktoré padlo bez boja. Archívne doklady však potvrdzujú, že Levoča kapitulovala so súhlasom mestskej rady. Nenašiel sa nijaký doklad, ktorý by potvrdil zradu krásnej panej. Možno práve pre túto krivdu blúdi po nociach. Legenda ďalej hovorí, že Juliana stratila dôveru cisára, keď v roku 1712 prijala namiesto neprítomného otca listy od kuruckých emigrantov z Poľska, ktoré vyzývali na nové povstanie. Obvinili ju zo zrady a 25. septembra 1714 ju ako 25-ročnú popravili.