Mokrý Ďurko

 V rieke Orave žil vodník, volali ho Mokrý Ďurko. Mal malú chalúpku, no nestaral sa o ňu, jednostaj ho do sveta ťahalo, velikánsku rieku čo sa Dunaj volá vidieť chcel. Na Dunaji dobre poslúžil vodníckemu vladykovi. Ten postrehol Ďurkovu prílišnú dôverčivosť a nahlúplosť a radil mu dať si pozor na dunajský národ prefíkaný. No Ďurko jeho slová nebral vážne. Pri svojich potulkách dal sa do reči s rybárom. Rybárovi netrvalo dlho a postrehol Ďurkovu hlúposť, pomocou lesti ho dostal do siete a celého začernil sadzami. Ďurko od hanby hneď do Dunaj skočil, no ešte aj tá voda je k nemu zlá! Len utopiť a utopiť. Stratil svoju zázračnú čiapočku bez ktorej nie je vodník vodníkom. O radu sa obrátil k vodníckemu vladykovi, no ten mu pomôcť nevedel. Poslal ho teda za posledným dunajským delfínom, ku ktorému sa len lsťou dostal, pretože ešte aj ryby na Dunaji boli neprajné a hrdopyšky. Dobrá rada od delfína pomohla a Ďurko sa mohol opäť pýšiť svojou vodníckou čiapočkou. No predtým, než sa vrátil do svojej rodnej Oravy, vytrestal prefíkaného rybára tým, že mu po nociach viazal siete dovtedy, kým rybár nesľúbil, že niečo také už nijakému vodníkovi nevykoná.