Príbeh o vlkolakovi sa odohral ešte za čias, kedy v našich krajoch pustošili Turci. Opát kláštora Mariánskej Čeľade žil bohapustým životom - zatúžil po mladých pannách z Požitavia. Mnísi na jeho príkaz kopali podzemné chodby až na Hronský Beňadik - ale to nie hocijaké, ale také, že sa cez ne kočiare hnali a mali i tajné odbočky s celami. V týchto celách vraj zatvárali panny a potom ich zamurovávali.
V jeden deň prišli za opátom snúbenci, aby ich vyspovedal. Snúbenca vyspovedal hneď, ale snúbenicu naschvál nestihol. Tá prišla na druhýkrát, no opát ju namiesto spovede uniesol do najhlbšieho podzemia a do najvzdialenejšej cely. Dievčina sa mu však nepoddala, lež ho prekliala na vlkolaka! Zamuroval ju a o týždeň nato mnísi počuli, ako sa z jeho izby tiahol divný rev - akoby zavíjanie vlka. Keď mnísi otvorili dvere, vybehol veľký čierny vlk, ktorý sa vraj dodnes potuluje po lesoch a okolí Máriačaládu. Bude tu blúdiť až dovtedy, kým neoľutuje svoje hriechy a Pán Boh mu neodpustí.