Víla

        Víla je slovenskou obdobou antických nýmf, ktoré zosobňovali živly. K ľuďom boli nymfy prívetivé a rady sa s nimi stretávali. Víla je v slovanskej mytológii mytologická bytosť v podobe krásnej devy, ženy, žijúca obyčajne v lesoch alebo vo vode. Podľa slovenskej tradície sa vílou stalo dievča, ktoré zomrelo v čase ohlásenia sobáša. Vílou sa mohla stať aj šestonedieľka, ktorá zomrela bez vádzok (pozn. kresťanský náboženský rituál).

        Víly sú krásne, ľahučké a večne mladé. Ich magická sila sa ukrýva vo vlasoch, ktoré sú rozpustené a siahajú až po zem. Ak stratia čo i len jediný vlas, hynú. Víla má krásne oči a taký zvodný hlas, že kto ho raz počuje, neprestane po nej túžiť. Najviac sa víl obávali mladí muži, pretože ich víly pozvali do a potom ich trestali, alebo odmeňovali. Povery o nich sa najviac rozšírili v ľudovej tradícii. Za dávnych časov víly často pomáhali ľuďom na poli a okolo dobytka a každý človek dobrého srdca mal svoju vílu, ktorá mu bola nápomocná. Svoje víly majú aj niektoré zvieratá. Keď sa ale ľudia začali škriepiť, keď sa po lúkach začal ozývať bič a potom aj streľba, víly odišli do ďalekého kraja a už sa nevrátili.